Čo je cisárovo (?)
Význam a popularita Dňa daňovej slobody sa aj u nás z roka na rok zvyšuje a s trochou zveličenia môžeme povedať, že sa doťahuje na iné obľúbené dni, ako je napríklad prvý jarný deň, či deň svätého Valentína. A je to dobre, pretože nám okrem dobrého pocitu a nadšenia, že „odteraz už nepracujeme na štát, ale pre seba“, poskytuje aj jednoduché pochopenie aspoň základných súvislosti financovania štátu a vzťahu občan – štát.
Tieto súvislosti sú však v skutočnosti oveľa zložitejšie, tak ako aj rôzne prístupy a metodiky výpočtov na stanovenie tohto dňa, teda indexu daňovej slobody. Keď vezmeme do úvahy okrem národných špecifík aj globalizáciu ekonomiky a jej postupnú virtualizáciu, tak relativita fungovania dnešnej ekonomiky sa musí prejaviť aj tu. Obľúbené rebríčky a porovnávania dňa daňovej slobody podľa jednotlivých európskych krajín sú aj napriek tomu celkom vypovedajúce a užitočné. Pre komplexnejší pohľad sa ale pozrime aj na druhú stranu mince a dosaďme faktor vyjadrujúci mieru úžitku z toho plynúceho občanom. Lebo zmyslom celého ľudského snaženia a ekonomických aktivít by mala byť kvalita ľudského života a bytia. A neboli by to ekonómovia, aby aj tu nevymysleli nejaký ten index, aj keď objektívne kvantifikovať takúto veličinu nie je vôbec jednoduché. Za najkomplexnejší a najpoužívanejší ukazovateľ kvality života je všeobecne považovaný index ľudského rozvoja (HDI), ktorý používa aj Organizácia spojených národov, ale môžeme nájsť aj porovnania podľa indexu spoločenského rozvoja (SPI), indexu viacrozmernej chudoby (MPI) a ďalších.
Aká teda je vzájomná závislosť týchto dvoch faktorov porovnania? Celkom zaujímavá. Keď sa pozrieme na rebríček európskych krajín od najskoršieho dňa daňovej slobody, vidíme, že tu dominujú krajiny menej vyspelé a transformujúce sa. V prvej polovici však okrem Slovenska (30. máj, 11. miesto) nájdeme aj Veľkú Britániu (29. máj, 10. miesto) a Švajčiarsko (7. Máj, 3. miesto), ktoré zaujímajú rovnako popredné priečky aj v indexe HDI. Zjednodušene môžeme teda povedať, že v týchto krajinách dostávajú ľudia za málo peňazí veľa muziky. Na druhej strane v takom Luxembursku pripadá deň daňovej slobody v tomto roku podľa spoločnosti Deloitte až na 28. september (posledné miesto). Ide pritom o pomerne vyspelú krajinu, ale v HDI zaujíma 20. miesto. Z tohto naozaj jednoduchého porovnania vyplýva, že aj v tomto prípade neplatí vždy priama úmera, že čím dlhšie pracujú občania na štát, tým kvalitnejšie služby od štátu dostávajú a majú aj vyššiu životnú úroveň, a naopak.
Pokiaľ by sme sa chceli dopracovať k objektívnym porovnaniam a indexom, mali by primerane zohľadňovať napríklad aj veľkosť národného bohatstva a jeho prerozdeľovanie, spoločenské zriadenie, geografickú polohu, globálny vplyv, štruktúru a veľkosť ekonomiky, efektívnosť daňového systému a úroveň narábania a hospodárenia s verejnými prostriedkami. V neposlednom rade aj výšku príjmov obyvateľstva a demografický vývoj v tej ktorej krajine. Inak môžu vyjsť niekedy aj také diskutabilné výsledky, ako napríklad, že Bratislava je šiesty najbohatší región v Európskej únii pred Prahou, Štokholmom, či Viedňou, alebo že Slováci sú nadpriemerne bohatí, lebo Slovensko sa ocitlo na popredných priečkach v porovnaní bývania vo vlastnom a podobne.
Ekonómia sa bez serióznych štatistických údajov, indexov, porovnaní a analýz pochopiteľne nezaobíde. Otázkou však je, ako a kedy ich použiť, akú váhu im priradiť pri vážnejších makroekonomických rozhodovaniach, alebo, či vychádzať niekedy viac z reality a kupeckých počtov, ak to ešte dokážeme a chceme. V praxi ku konfrontácii s trendmi odklonu od reality dochádza čoraz viac, žiaľ, nielen v ekonómii.
Rudolf Marec, daňový poradca
