Začiatkom deväťdesiatych rokov sa politici, zákonodarcovia, úradníci, odborníci, podnikatelia, ale aj bežní občania Slovenska ocitli v zložitej ekonomickej a spoločenskej situácii. Chýbali skúsenosti a odborníci na koncipovanie a riadenie trhovej ekonomiky. Celý systém sme preklopili z centrálne riadeného hospodárstva.
Daňový systém SR prešiel za 25 rokov zložitým procesom o čom svedčí aj vývoj príslušných daňových zákonov. Daň z príjmov upravovali postupne za toto obdobie tri zákony, ktoré boli novelizované spolu 124 krát, čo predstavuje 5 noviel priemerne za rok. Daň z pridanej hodnoty bola upravovaná tiež tromi zákonmi a novelizované boli spolu 58 krát, čo predstavuje priemerne 2,3 krát za rok.
Vznik Slovenskej komory daňových poradcov v roku 1992 bol v tejto situácii rozhodne prínosom, hoci nie vždy, najmä v začiatkoch, to tak štátne orgány, ale aj verejnosť vnímali. Sotva stovka daňových poradcov roztrúsených po celom Slovensku začala v roku 1993 vykonávať nezastupiteľnú prácu „v teréne.“ Podnikateľov a širokú verejnosť učili základom daňovej gramotnosti a pomáhali im v daňových a účtovných procesoch. V súčasnosti je Slovenská komora daňových poradcov a jej členovia významnou súčasťou daňovníctva na Slovensku.
Zdaňovanie ako také, ako aj sadzby daní sa postupne menili. Je takmer neuveriteľné, že systém mohol v roku 1993 fungovať pri 45% dani z príjmov právnických osôb a následnom zdanení podielov na zisku 15 % sadzbou. Spolu išlo o 60 % zdanenie podnikateľov.
Pri DPH sa vyvíjali sadzby v prijateľnom rozmedzí a spotrebné dane sa postupne zvyšovali v rámci harmonizácie so sadzbami EÚ. Najdôležitejšie zmeny boli v roku 1995 a 2003 a už v roku 2004 sme pri spotrebných daniach dosahovali sadzby výrazne prevyšujúce stanovené minimálne sadzby EÚ.
Veľmi podobný vývoj bol aj u susedov v ČR, keďže obe krajiny vychádzali zo spoločného koncepčného aj legislatívneho základu. V ČR bolo progresívne zdanenie fyzických osôb do roku 2007. Maďarsko málo určitý náskok v tom, že už v roku 1988 vykonalo daňovú reformu, čím sa ich daňový systém priblížil západoeurópskym systémom. Napríklad sadzbu dane z príjmov právnických osôb mali už v roku 1995 len 18 %, od roku 2004 dokonca 16 % a od roku 2017 len 9 %. Sadzbu DPH má ale Maďarsko najvyššiu z krajín EÚ, a to 27 %. Poľsko vykonalo daňové reformy začiatkom 90-tých rokov, daňový systém bol celkom stabilný a jednoduchý, vývoj sadzieb daní právnických osôb bol podobný ako u nás.
Nášmu daňovému systému a jeho koncepcii najviac uškodili niektoré nekompetentné, nesystémové a lobistické zásahy striedajúcich sa politických garnitúr. Napriek tomu bol jeho vývoj v porovnaní s okolitými krajinami pomerne progresívny, napríklad elektronické registračné pokladnice sme zaviedli už v roku 1995.
Za najvhodnejšie nastavený daňový systém na Slovensku možno objektívne považovať obdobie po roku 2004. Urobili sa štrukturálne reformy, ktorých súčasťou bola aj rozsiahla daňová reforma a výrazne sa zlepšilo podnikateľské prostredie. Slovensko získalo porovnateľné výhody na investovanie, došlo k zrýchleniu dynamiky rastu ekonomiky a aj daňových príjmov. Daňový systém bol jednoduchý, efektívny a motivujúci, začali sa uplatňovať hlavné zásady zdaňovania.
Daňová reforma v roku 2004 a úpravy v roku 2014
Daňová reforma v roku 2004 znamenala prevrat vo fungovaní doterajšieho daňového systému, nespočívala však len v zavedení rovnej dane 19 %. Boli zrušené niektoré neefektívne dane, odstránené mnohé výnimky, odpočítateľné položky, špeciálne sadzby, päť pasiem progresívneho zdanenia fyzických osôb. Výsledkom bol zjednodušený, prehľadný a efektívny systém zdaňovania.
Daňová reforma mala a má aj svojich kritikov. Hlavnými argumentmi sú neadekvátne zníženie sadzieb daní, zrušenie progresívneho zdanenia a zdanenia podielov na zisku, zjednotenie sadzby dane pri DPH, ktoré mali spôsobiť výpadok daňových príjmov štátneho rozpočtu. Videli to ako nespravodlivé rozloženie daňového bremena z priamych na nepriame dane.
Aj keď došlo od roku 2004 k miernemu poklesu podielu daňových príjmov na HDP, daňové príjmy podľa oficiálnych štatistík každoročne rástli pri všetkých daniach a to je pre štátny rozpočet rozhodujúce. Rast HDP môže „predbiehať“ z dôvodu zlepšenia podnikateľského prostredia, prílevu investícii zo zahraničia, presídleniu firiem do SR za lepšími podmienkami a podobne. Preto je tento ukazovateľ v danej situácii relatívny a neobjektívny. Progresívne zdanenie môžeme vnímať aj ako duplicitné zdanenie, pretože daňovník pri ročnom zdaniteľnom príjme (základe) napríklad 6 000,-- EUR odvedie štátu pri 19 % sadzbe dane 1 140,-- EUR, lepšie zarábajúci pri príjme 24 000,-- EUR však odvedie 4 560,-- EUR. A to je veľký rozdiel. Progresívnosť je predsa už v samotnom princípe zdanenia.
Sadzba dane je len jeden z faktorov výšky zdanenia, napriek tomu je jej výška často preceňovaná a fetišizovaná. Naopak nedocenený je psychologický aspekt výšky sadzby. Fungujúcim príkladom je nedávna daňova reforma v USA (zníženie korporátnej dane z 35 na 21 %) a výrazne zníženie sadzby dane z príjmov právnických osôb v Maďarsku od roku 2017 na 9 %. Výška zdanenia závisí aj od ďalších parametrov ako sú úpravy základu dane, odpisy, selekcia a limity daňových výdavkov, rozsah oslobodených príjmov, výška nezdaniteľnej časti základu dane a ďalších. Obratným narábaním s týmito parametrami v neprospech daňovníka môže dochádzať k skrytému zdaňovaniu, čo sa dosť často prejavuje najmä v ostatných rokoch.
Za neprezieravé opatrenie reformy možno považovať zjednotenie sadzby DPH (zrušenie zníženej sadzby), pretože systém sa časom nastaví tak, že opätovné zavedenie zníženej sadzby (v roku 2007) už s veľkou pravdepodobnosťou požadovaný efekt konečnému spotrebiteľovi neprinesie.
Daňové úpravy od roku 2014 sa dotýkali najmä zákona o správe daní (daňového poriadku), zákona o dani z príjmov a zákona o dani z pridanej hodnoty.
Za najdôležitejšie zmeny sa považujú:
- rozšírenie rozsahu tzv. samozdanenia pri domácich dodaniach pri vybraných tovaroch. Opatrenie zjednodušuje uplatňovanie DPH pri týchto druhoch obchodov a je prijímané pozitívne,
- zavedenie daňových licencii (minimálnej dane z príjmov právnických osôb). Aj keď je tento inštitút zavedený aj v niektorých iných krajinách, v našich podmienkach stále sa transformujúceho hospodárstva je tento prvok diskutabilný. Životný cyklus firiem je neistý a pomerne krátky, nestabilita a zhoršenie podnikateľského a legislatívneho prostredia u nás vyprodukovali množstvo tzv. „spiacich firiem“, čakajúcich na lepšie časy. Ide aj o firmy etablujúce sa u nás po roku 2004, či firmy podnikajúce v špecifických oblastiach, kde je ziskovosť otázkou dlhodobejších horizontov,
- umorovanie daňových strát len 4 roky a rovnomerne je opatrenie vnímané skor negatívne a patrí do kategórie skrytého zvyšovania zdanenia,
- zdaňovanie neuhradených záväzkov priebežne sa považuje naopak za pozitívne opatrenie.
Rudolf Marec, daňový poradca
