Prihlásiť
 
 

Vyhodnotenie medzirezortného pripomienkového konania k návrhu novely zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH


Vyhodnotenie medzirezortného pripomienkového konania

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov


Spôsob pripomienkového konania
Počet vznesených pripomienok, z toho zásadných65 /35
Počet vyhodnotených pripomienok65
Počet akceptovaných pripomienok, z toho zásadných24 /5
Počet čiastočne akceptovaných pripomienok, z toho zásadných0 /0
Počet neakceptovaných pripomienok, z toho zásadných41 /30
Rozporové konanie (s kým, kedy, s akým výsledkom)
Počet odstránených pripomienok
Počet neodstránených pripomienok
Sumarizácia vznesených pripomienok podľa subjektov

Č.
Subjekt
Pripomienky do termínu
Pripomienky po termíne
Nemali pripomienky
Vôbec nezaslali
1.
Americká obchodná komora v Slovenskej republike
9 (0o,9z)
0 (0o,0z)
2.
Asociácia priemyselných zväzov
1 (1o,0z)
0 (0o,0z)
3.
Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky
1 (0o,1z)
0 (0o,0z)
4.
Daňové fórum Slovenska
1 (0o,1z)
0 (0o,0z)
5.
Generálna prokuratúra Slovenskej republiky
3 (3o,0z)
0 (0o,0z)
6.
Klub 500
2 (0o,2z)
0 (0o,0z)
7.
Košický samosprávny kraj
1 (1o,0z)
0 (0o,0z)
8.
Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky
3 (3o,0z)
0 (0o,0z)
9.
Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky
1 (1o,0z)
0 (0o,0z)
10.
Ministerstvo obrany Slovenskej republiky
2 (1o,1z)
0 (0o,0z)
11.
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky
1 (1o,0z)
0 (0o,0z)
12.
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky
6 (4o,2z)
0 (0o,0z)
13.
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky
1 (1o,0z)
0 (0o,0z)
14.
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky
1 (1o,0z)
0 (0o,0z)
15.
Národná banka Slovenska
1 (1o,0z)
0 (0o,0z)
16.
Odbor aproximácie práva sekcie vládnej legislatívy Úradu vlády SR
3 (3o,0z)
0 (0o,0z)
17.
Protimonopolný úrad Slovenskej republiky
1 (1o,0z)
0 (0o,0z)
18.
Republiková únia zamestnávateľov
15 (0o,15z)
0 (0o,0z)
19.
Slovenská asociácia podnikových finančníkov
1 (1o,0z)
0 (0o,0z)
20.
Slovenská banková asociácia
1 (0o,1z)
0 (0o,0z)
21.
Slovenské elektrárne, a.s.
2 (0o,2z)
0 (0o,0z)
22.
Slovenská komora daňových poradcov
2 (2o,0z)
0 (0o,0z)
23.
Slovenský olympijský výbor
2 (2o,0z)
0 (0o,0z)
24.
Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky
1 (1o,0z)
0 (0o,0z)
25.
Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky
1 (1o,0z)
0 (0o,0z)
26.
Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s.
1 (1o,0z)
0 (0o,0z)
27.
Zväz obchodu a cestovného ruchu SR
1 (0o,1z)
0 (0o,0z)
28.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky
0 (0o,0z)
0 (0o,0z)
x
29.
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky
0 (0o,0z)
0 (0o,0z)
x
30.
Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky
0 (0o,0z)
0 (0o,0z)
x
31.
Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky
0 (0o,0z)
0 (0o,0z)
x
32.
Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky
0 (0o,0z)
0 (0o,0z)
x
33.
Národný bezpečnostný úrad
0 (0o,0z)
0 (0o,0z)
x
34.
BRATISLAVSKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ
0 (0o,0z)
0 (0o,0z)
x
35.
Banskobystrický samosprávny kraj
0 (0o,0z)
0 (0o,0z)
x
36.
Nitriansky samosprávny kraj
0 (0o,0z)
0 (0o,0z)
x
37.
Prešovský samosprávny kraj
0 (0o,0z)
0 (0o,0z)
x
38.
Trenčiansky samosprávny kraj
0 (0o,0z)
0 (0o,0z)
x
39.
Trnavský samosprávny kraj
0 (0o,0z)
0 (0o,0z)
x
40.
Žilinský samosprávny kraj
0 (0o,0z)
0 (0o,0z)
x
41.
Združenie podnikateľov Slovenska
0 (0o,0z)
0 (0o,0z)
x
42.
Združenie miest a obcí Slovenska
0 (0o,0z)
0 (0o,0z)
x
43.
Slovenská obchodná a priemyselná komora
0 (0o,0z)
0 (0o,0z)
x
44.
Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora
0 (0o,0z)
0 (0o,0z)
x
45.
Asociácia doplnkových dôchodkových poisťovní
0 (0o,0z)
0 (0o,0z)
x
46.
Únia miest Slovenska
0 (0o,0z)
0 (0o,0z)
x
47.
Slovenská asociácia malých a stredných podnikov a živnostníkov
0 (0o,0z)
0 (0o,0z)
x
48.
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky
0 (0o,0z)
0 (0o,0z)
x
49.
Ministerstvo financií Slovenskej republiky
0 (0o,0z)
0 (0o,0z)
x
50.
Úrad vlády Slovenskej republiky
0 (0o,0z)
0 (0o,0z)
x
51.
Úrad pre verejné obstarávanie
0 (0o,0z)
0 (0o,0z)
x
52.
Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky
0 (0o,0z)
0 (0o,0z)
x
53.
Štatistický úrad Slovenskej republiky
0 (0o,0z)
0 (0o,0z)
x
54.
Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky
0 (0o,0z)
0 (0o,0z)
x
55.
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky
0 (0o,0z)
0 (0o,0z)
x
56.
Najvyšší súd Slovenskej republiky
0 (0o,0z)
0 (0o,0z)
x
57.
Národná rada Slovenskej republiky
0 (0o,0z)
0 (0o,0z)
x
58.
Kancelária Ústavného súdu Slovenskej republiky
0 (0o,0z)
0 (0o,0z)
x
59.
Kancelária prezidenta Slovenskej republiky
0 (0o,0z)
0 (0o,0z)
x
60.
Splnomocnenec vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity
0 (0o,0z)
0 (0o,0z)
x
61.
Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky
0 (0o,0z)
0 (0o,0z)
x
62.
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou
0 (0o,0z)
0 (0o,0z)
x
63.
Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu
0 (0o,0z)
0 (0o,0z)
x
64.
Konferencia biskupov Slovenska
0 (0o,0z)
0 (0o,0z)
x
Spolu
65 (30o,35z)
0 (0o,0z)
Vyhodnotenie vecných pripomienok je uvedené v tabuľkovej časti.

Vysvetlivky k použitým skratkám v tabuľke:
O – obyčajnáA – akceptovaná
Z – zásadnáN – neakceptovaná
ČA – čiastočne akceptovaná

Subjekt
Pripomienka
Typ
Vyh.
Spôsob vyhodnotenia
AmCham Slovakia
§ 38 ods. 5
Navrhujeme nasledovné znenie § 38 ods. 5 zákona o DPH: (5) Platiteľ, ktorý prenajíma nehnuteľnosť alebo jej časť zdaniteľnej osobe alebo právnickej osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, sa môže rozhodnúť, že nájom nebude oslobodený od dane. Zdôvodnenie: Zákonom číslo 83/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „novela“) bol s účinnosťou od 1. apríla 2009 novelizovaný zákon o DPH. Novelou sa, okrem iného, upravilo znenie ustanovenia § 38 ods. 5 zákona o DPH tak, aby sa prenajímateľ, platiteľ dane, mohol rozhodnúť pre zdanenie prenájmu nehnuteľnosti alebo jej časti aj v prípade, ak nájomca nie je platiteľom dane, ale je zdaniteľnou osobou či už tuzemskou alebo zahraničnou. Dovtedy bolo toto právo voľby zdanenia prenájmu nehnuteľnosti možné uplatniť len v prípade, ak bol nájomca platiteľom. Došlo teda k rozšíreniu uplatniteľnosti tohto ustanovenia. Podľa dôvodovej správy k novele mala táto zmena vytvoriť lepšie daňové podmienky pre platiteľov dane (prenajímateľov) z dôvodu oslobodenia od povinnosti krátiť daň na vstupe, ak nehnuteľnosti alebo ich časti prenajímajú zdaniteľným osobám. Súčasná úprava zákona nepriaznivo ovplyvňuje podnikateľské subjekty, ktoré vstupujú do nájomných vzťahov s právnickými osobami, ktoré nie sú zdaniteľnými osobami. Do tejto skupiny subjektov môžeme zaradiť napríklad štátne orgány a ich rozpočtové organizácie, ak konajú v rozsahu svojej hlavnej činnosti. Z dôvodu vyčlenenia týchto subjektov z výnimky oslobodenia prenájmu definovanej v § 38 ods. 5 zákona o DPH tak dochádza k nútenému oslobodeniu prenájmu, a to aj vtedy, ak sú obe zmluvné strany naklonené zdaneniu prenájmu s cieľom uľahčiť administratívu prenajímateľovi, a preniesť bremeno prípadnej neodpočítanej dane na nájomcu (ktorý by ho aj tak niesol v cene prenájmu vzhľadom na započítanie nákladu prenajímateľa spojeného s neodpočítanou DPH na vstupe). Pre porovnanie - pri zdanení dodania nehnuteľnosti zákon o DPH nelimituje okruh osôb, ktorým platiteľ nehnuteľnosť dodáva (§ 38 ods. 1 zákona o DPH: „platiteľ sa môže rozhodnúť, že dodanie uvedenej nehnuteľnosti nebude oslobodené od dane.“). Tzn., že predaj nehnuteľnosti takýmto právnickým osobám, ktoré nie sú zdaniteľnou osobu, platiteľ má právo zaťažiť daňou. Ak prenajímateľ uplatní oslobodenie od DPH, v zmysle § 54 zákona o DPH je povinný upraviť už odpočítanú DPH z dôvodu zmeny účelu prenajatej nehnuteľnosti, neodpočítava DPH z nákupov priamo priraditeľných prenájmu, a v súlade s § 49 ods. 4 je tiež povinný krátiť odpočítanú daň z nákupov, ktoré použije ako platiteľ dane bez oslobodenia od dane, ako aj s oslobodením od dane, použitím koeficientu podľa § 50 zákona o DPH. Prenajímateľ tak má vyššiu administratívnu záťaž z dôvodu sledovania zmeny účelu použitia ako aj pomerného odpočítania dane a vyššie náklady spojené s takýmto prenájmom. Tieto náklady zväčša premieta do vyššej ceny nájomného. S cieľom zníženia administratívnej záťaže pri úpravách odpočítania dane u prenajímateľa a poskytnutia možnosti dohody prenajímateľovi a nájomcovi o zdanení nájomného preto navrhujeme, aby zákon rozšíril okruh osôb, na ktoré sa vzťahuje možnosť voľby neuplatnenia oslobodenia pri prenájme, aj o právnické osoby, ktoré nie sú zdaniteľnými osobami. Rozumieme, že hlavným účelom tohto ustanovenia mala byť ochrana fyzických osôb (nepodnikateľov) od zvýšeného nákladu pri nájme nehnuteľnosti v podobe DPH, ktorú by museli zaplatiť prenajímateľovi, no nemohli by si ju odpočítať. Tento účel, resp. sociálny aspekt ustanovenia by aj naďalej zostal zachovaný, nakoľko navrhovaná zmena by sa vzťahovala len na právnické osoby. Vyššie uvedený zámer je v súlade so Smernicou 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len „Smernica“), ktorá v čl. 137 dáva možnosť členským štátom, aby sa zdaniteľné osoby mohli rozhodnúť pre zdanenie nájmu nehnuteľnosti. Taktiež ustanovuje, že si členské štáty môžu stanoviť pravidlá pre využitie zdanenia a obmedziť rozsah pôsobnosti v lokálnej legislatíve. Smernica tak nelimituje možnosť voľby zdanenia len pre určitý okruh osôb (ako to robí slovenský zákon o DPH, ktorý limituje možnosť zdanenia na nájom len zdaniteľným osobám). Z fiškálneho hľadiska je uvedený zámer bez vplyvu na príjmy štátneho rozpočtu, resp. dôjde k navýšeniu príjmov. DPH odvádzaná prenajímateľmi, ktorí využijú nové ustanovenie, z nájomného pre nezdaniteľné právnické osoby bude z veľkej časti konečným príjmom štátneho rozpočtu vzhľadom na obmedzený až nulový nárok na odpočítanie DPH u týchto nezdaniteľných právnických osôb. Výpadok vo výbere DPH, ktorú si prenajímateľ doteraz nemohol odpočítať, bude vzhľadom na mechanizmus § 54 a § 50 podstatne nižší, ako je prírastok DPH zaplatenej na výstupe prenajímateľom. Hlavné benefity budú v podstatnom znížení administratívy u prenajímateľa, pričom úroveň administratívy u nájomcu ostane rovnaká. V nadväznosti na zosumarizované argumenty navrhujeme rozšíriť okruh osôb nájomcov o nezdaniteľné právnické osoby, aby zmluvné strany po dohode mohli zdaňovať nájom nehnuteľnosti alebo jej časti aj v prípade, keď nehnuteľnosť alebo jej časť prenajímajú takejto nezdaniteľnej právnickej osobe.
Z
N
Ministerstvo financií SR predložilo návrh štátnym orgánom, samosprávam ako aj zástupcom mimovládnych neziskových organizácií. Z vyjadrení oslovených subjektov jednoznačne vyplynulo negatívne stanovisko k predloženému návrhu. Je vysoko pravdepodobné, že zvažované zmeny právnej úpravy by znamenali zvýšenie nákladov na nájom nehnuteľností. Keďže orgány verejnej správy nemajú tieto náklady rozpočtovo pokryté, je potrebné počítať s nárastom nákladov na štátny rozpočet. Rovnaký vplyv by predmetný návrh mal aj na mimovládne neziskové organizácie (cca. 50 000 občianskych združení a iných neziskových organizácií, z ktorých väčšina nie je platiteľom DPH). Takáto legislatívna zmena by zásadne negatívne zasiahla do rozpočtov orgánov verejnej správy a právnických osôb založených na iný účel ako podnikanie, preto sa navrhovaná zmena § 38 ods. 5 zákona o DPH neakceptuje.
AmCham Slovakia
§ 19
Navrhujeme úpravu § 19 vložením nového odseku 11 v znení: „(11) Pri dodaní tovaru alebo služby alebo pri prijatí platby pred dodaním tovaru alebo služby, kedy platiteľ vyhotoví faktúru podľa § 75 ods. 1, vzniká daňová povinnosť dňom vyhotovenia faktúry s výnimkou uvedenou v odseku 3; ak faktúra nebude vyhotovená najneskôr do posledného dňa kalendárneho mesiaca, za ktorý sa súhrnná faktúra vyhotovuje, vzniká daňová povinnosť týmto posledným dňom kalendárneho mesiaca.“ Odôvodnenie: Doplnenie nového ustanovenia vychádza z potreby zefektívnenia vystavovania súhrnných faktúr za viac dní dodania tovarov alebo služieb. Uvedená úprava nemení povinné náležitosti faktúry, ale zjednodušuje prepočet cudzej meny, ak je úhrada požadovaná napr. v USD. Vtedy sa pre účely prepočtu cudzej meny – USD na EUR použije len jeden výmenný kurz pre celú faktúru a nie toľko výmenných kurzov koľko je dátumov dodania. Touto úpravou môže dôjsť k daňovým dopadom len v minimálnom rozsahu, ak vôbec, pretože rozptyl kurzov v rámci jedného kalendárneho mesiaca, za ktorý môže byť súhrnná faktúra vystavená, je nevýrazný. Uvedený postup s avšak netýka vystavenia faktúry za opakovane alebo čiastkovo dodávaný tovar, kde stanovenie daňovej povinnosti rieši § 19 ods. 3.
Z
N
Pripomienka je nad rámec novely zákona. Uplatnený návrh nie je v súlade s čl. 66 Smernice o DPH. Cieľom súhrnnej faktúry je zjednodušenie administratívnych povinností platiteľov dane a nie určenie vzniku daňovej povinnosti. Zjednodušenie pri používaní kurzov je v § 26 zákona o DPH.
AmCham Slovakia
§ 47 ods. 3
Navrhujeme úpravu § 47 odsek 3 v znení: (3) Odoslanie alebo prepravenie tovaru do miesta určenia na území tretieho štátu podľa odsekov 1 a 2 je platiteľ povinný preukázať colným vyhlásením, v ktorom je colným orgánom potvrdený výstup tovaru z územia Európskej únie, a dokladom o odoslaní alebo preprave tovaru; platiteľ musí mať colné vyhlásenie, v ktorom je potvrdený výstup tovaru z územia Európskej únie, najneskôr do konca šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom uplatnil oslobodenie od dane. V prípade, že výstup tovaru z územia Európskej únie nie je potvrdený colným orgánom v colnom vyhlásení, môže platiteľ preukázať výstup tovaru z územia Európskej únie aj inými dôkaznými prostriedkami. Odôvodnenie: Navrhovaná úprava vychádza zo skutočnosti, že pri vývoze tovaru malej hodnoty – do 1 000 EUR zo zákona nemusí colný úrad potvrdzovať vývoz tovaru z EÚ, a teda platiteľ DPH nemôže oslobodiť vývoz tohto tovaru od DPH – nevie preukázať vývoz tovaru, pričom inými prostriedkami by vývoz tovaru preukázať mohol a vedel.
Z
N
Pripomienka je nad rámec novely zákona. Platiteľ dane môže aj pri vývoze tovaru malej hodnoty (do 1 000 EUR) podať colné vyhlásenie. Preukazovanie výstupu tovaru z EÚ inými dôkaznými prostriedkami ako colným vyhlásením zvýši riziko zneužívania systému DPH.
AmCham Slovakia
§ 69 ods. 12
Navrhujeme úpravu § 69 odsek 12 vložením nového bodu k) v znení: „(12) Platiteľ, ktorý je príjemcom plnenia od iného platiteľa, je povinný platiť daň vzťahujúcu sa na . . . k) dodanie tovaru alebo služby iných ako uvedených v písmene a) – j), ak platiteľ so sídlom, miestom podnikania, prevádzkarňou alebo bydliskom v tuzemsku registrovaný podľa § 4, ktorý uskutočnil plnenia, použije režim prenesenia daňovej povinnosti pri tomto dodaní a uvedie vo faktúre slovnú informáciu "prenesenie daňovej povinnosti" a platiteľ so sídlom, miestom podnikania, prevádzkarňou alebo bydliskom v tuzemsku registrovaný podľa § 4, ktorý prijal plnenia súhlasí s prenesením daňovej povinnosti.“ Odôvodnenie: Všeobecná aplikácia prenesenia daňovej povinnosti na odberateľa v prípade dvoch platiteľov DPH registrovaných podľa § 4 zamedzí vzniku daňových únikov v oblasti DPH. Ak je filozofia prenesenia daňovej povinnosti taká účinná v boji proti podvodným únikom, žiadame ju zaviesť na všetky dodania tovarov a služieb.
Z
N
Pripomienka je nad rámec novely zákona. Navrhované doplnenie nie je v súlade s čl. 199 a čl. 199a Smernice o DPH, ktoré upravujú možnosť tuzemského prenosu daňovej povinnosti.
AmCham Slovakia
§ 69b
Navrhujeme úpravu § 69b vložením nového odseku 2 v znení: „(2) Zaplatením dane uvedenej na faktúre od dodávateľa zverejneného v zozname podľa § 69 ods. 15 na zverejnený bankový účet 38) tohto dodávateľa v lehote splatnosti faktúry ručenie za daň odberateľovi zaniká.“ Doterajšie odseky 2 až 8 sa označujú ako odseky 3 až 9. Poznámka pod čiarou k odkazu 38 znie: „38) § 67 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov“. Odôvodnenie: Inštitút ručenia za daň sa javí ako administratívne zaťažujúci pre daňové subjekty, ktoré si plnia svoje daňové povinnosti. Je v kompetencii štátnej správy vysporiadať sa s daňovými dlžníkmi aj bez prenesenia povinností na daňové subjekty. Avšak, ak už má byť zachovaný inštitút ručenia za daň uplatnenú na predchádzajúcom stupni, navrhujeme, aby bol zákon o DPH upravený podobne ako je zákon o DPH platný v ČR. To znamená, že ak odberateľ uhradí hodnotu faktúry vrátane DPH na bankový účet dodávateľa - daňového subjektu rizikového z hľadiska DPH, pričom číslo bankového účtu je súčasťou zverejneného tzv. Zoznamu rizikových platiteľov DPH, nebude už ručiť za túto DPH. Týmto postupom by sa predišlo v súčasnosti zavedenému postupu úhrady DPH na osobný účet daňovníka vedeného u miestne príslušného správcu dane a zjednodušeniu administratívy, pretože celá hodnota faktúry by bola uhradená na jeden bankový účet bez jej umelého delenia na základ dane – jeden účet a DPH – na osobný účet daňovníka.
Z
A
AmCham Slovakia
§ 73
Navrhujeme úpravu § 73 vložením nového odseku 2 v znení: „(2) V prípade vývozu tovaru, ktorý je oslobodený podľa § 47 musí byť faktúra vyhotovená najneskôr v lehote na preukázanie oslobodenia podľa § 47 ods. 3.“ Odôvodnenie: Súčasné znenie zákona o DPH v prípade vývozu tovaru neumožňuje dodržať termín na vystavenie faktúry do 15 dní odo dňa dodania tovaru alebo služby a to z toho dôvodu, že v prípade vývozu tovaru je za deň dodania tovaru považovaný deň výstupu tovaru z územia Európskej únie, ktorý je potvrdený colným orgánom v colnom vyhlásení alebo v zjednodušenom colnom vyhlásení, avšak pri dohodnutom dodaní s miestom dodania v tretej krajine napr. Brazília bude dodávka splnená až po tom, čo sa tovar do tejto krajiny dopraví na dohodnuté miesto. Splnením dohodnutej dodacej podmienky je dodávateľ oprávnený fakturovať svojmu odberateľovi dodanie. V prípade destinácii za oceánom, kde preprava sa vykonáva loďou, sa môže jednať aj niekoľko týždňov po dátume potvrdenia výstupu tovaru z územia EÚ colným orgánom. Vzhľadom na to, že sa logicky očakáva, že v priebehu polroka môže dodávateľ zabezpečiť preukázanie oslobodenia prostredníctvom JCD, tak rovnaký čas by mal byť k dispozícii aj na stanovenie lehoty pre vyhotovenie faktúry a teda aj na reálne dodanie vyvážaného tovaru
Z
N
Pripomienka je nad rámec novely zákona.
AmCham Slovakia
§ 54 ods. 2 písm. b); § 54 ods. 2 písm. c)
Navrhujeme v zákone o DPH ustanoviť pojem „stavba“. Zdôvodnenie: Súhlasíme s navrhovaným znením § § 54 ods. 2 písm. b), § 54 ods. 2 písm. c) a súvisiacim § 85kf ods. 2 z dôvodu, že v praxi dochádza k zmene použitia/rozsahu použitia na zdaňované a oslobodené činnosti aj pri stavbách a nie len budovách, či bytoch a pod. Avšak, v zákone stále absentuje definícia „stavby“ ako takej. Zákon o DPH iba pre účely § 38 a definície stavebného pozemku referuje na § 43h zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej „stavebný zákon“), ale neusmerňuje výklad „stavby“ pre účely zákona o DPH. Tento fakt vyvoláva právnu neistotu subjektov v spojitosti s tým, aké typy/druhy dodaní majú byť považované za stavbu pre DPH účely (ako napr. parkovisko, park, chodník, cesta, fontána, osvetlenie, oplotenie a pod.), či už v súvislosti s uplatňovaním § 38 alebo § 54, § 54a a § 54b. Nie je jasné, či stavbou pre DPH účely má byť stavba v zmysle stavebného alebo občianskeho zákona, alebo sa má pre účely vymedzenia stavby pre DPH účely vychádzať z prípadnej relevantnej judikatúry Súdneho dvora EÚ, či inej právnej úpravy, prípadne či je potrebné brať do úvahy pomer hodnoty pozemku a príslušnej stavby.
Z
A
AmCham Slovakia

Navrhujeme zmeniť opakovane posúvaný termín účinnosti aplikovania reverse – charge pri dovoze tovaru z tretích krajín na 1.1.2018. V novele zákona o DPH účinnej od 1.1.2017 došlo k presunu termínu účinnosti „na neurčito“ v závislosti od vývoja dlhu verejnej správy SR. Zavedením reverse – charge pri dovoze tovaru z tretích krajín by došlo k podpore podnikateľského prostredia a to zlepšením cash – flow-u podnikateľských subjektov.
Z
N
Pripomienka je nad rámec novely zákona. Posun samozdanenia pri dovoze tovaru vyplýva z novely zákona o DPH účinnej od 1.1.2017 vychádzajúcej z Programového vyhlásenia vlády SR v kontexte dodržiavania pravidiel Paktu stability a rastu, ktorými je SR viazaná. Súvisí tiež s konsolidáciou verejných financií.
AmCham Slovakia
§ 19
V par. 19 navrhujeme doplniť samostatný odstavec s nasledovným znením: „Daňová povinnosť pre platiteľa, ktorý je príjemcom plnenia od iného platiteľa, a ktorý je povinný platiť daň v súlade s § 69 ods. 12 písm. j), vzniká najneskôr dňom prijatia platby za tovar alebo službu Zdôvodnenie: Z aplikačnej praxe vyplýva, že v prípadoch prenosu daňovej povinnosti na prijímateľa - platiteľa DPH v prípadoch uvedených v par. 69 ods. 12 písm. j) zákona o DPH – ďalej len „pri dodávkach v oblasti stavebníctva“, nastávajú veľmi často situácie, kedy dodávatelia – platitelia DPH uskutočnia dodávku, pričom faktúru nevystavia v lehote stanovenej v zákone o DPH alebo vôbec, keďže dodávatelia nie sú osobou povinnou platiť DPH. Až následne po urgenciách zo strany prijímateľa dodávky v oblasti stavebníctva, ktorému vzniká daňová povinnosť vo všeobecnosti dňom dodania bez ohľadu na to, či má k dispozícii faktúru alebo nie, dôjde k vystaveniu faktúry dodávateľom, na ktorej je uvedený dátum dodania a dátum vystavenia spätne – častokrát s časovým posunom niekoľko mesiacov. V tomto prípade je prijímateľ povinný podať dodatočné DPH priznanie za obdobie, kedy nastal „deň dodania“, v ktorom uvedie a odvedie DPH na výstupe. V prípade, že príjemca plnenia nemá nárok na odpočítanie DPH, takto dodatočne odvedená DPH na výstupe formou dodatočného DPH priznania vedie automaticky k penalizácii zo strany správcu dane. Pri vysokej hodnote prijímaných dodávok v oblasti stavebníctva a opakovane, sú prijímatelia opakovane penalizovaní za pochybenia na strane dodávateľa. Z uvedeného dôvodu sa stanovuje určiť ako deň vzniku daňovej povinnosti pre prijímateľa najneskôr deň prijatia platby za tovar alebo službu, ktoré sú alebo majú byť dodané v prípadoch definovaných v par. 69 ods. 12 písm. j) zákona o DPH, čo umožňuje aj Smernica Rady 2006/112/ES z 28.novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Podľa článku 66 písm. b) Smernice Rady 2006/112/ES z 28.novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov môžu členské štáty stanoviť odchylne od článkov 63, 64 a 65, že pri niektorých transakciách alebo niektorých kategóriách zdaniteľných osôb daňová povinnosť vzniká najneskôr v deň prijatia platby. Akceptovanie tejto pripomienky doplnením vyššieho ustanovenia do zákona o DPH zabezpečí zlepšenie podnikateľského prostredia, zníženie administratívnej záťaže z dôvodu podávania dodatočných DPH priznaní a dodatočných kontrolných výkazov, ako aj zvýšenie právnej istoty pre subjekty podnikajúce v oblasti stavebníctva.
Z
N
Pripomienka je nad rámec novely zákona.

© SKDP 2010